Rafa prvý upozornil: Myslím, že prichádzame. Tvár pritískal na okno a žena, čo sedela proti nemu, otvorila oči a pozrela von. Bola mladá, oči a vlasy mala čierne ako žúžol. Z jej pomalých,........ Autor: Angel MariadeLera
Vidí sa mi, že ešte žijem. Vidím ľadovomodré nehybné nebo, medené slnko, ktoré primrzlo k tejto síňave. Ktosi hádže kamene do jeho pokriveného disku a slnko sa chveje... Autor: Mustaj Karim
Vo veľkom údolí nájde sa niekedy zo všetkých strán otvorené návršie, na ktoré od východu až do západu opiera slnko svoje lúče. A tí, čo bývajú tesne pod horami a slnko sa k nim dostane zriedkavejšie, nazývajú také návršie slnečným. Na takomto návrší, podľa ktorého dostalo meno aj gazdovstvo, bývala i tá, o ktorej budeme rozprávať. Autor: Björnstjerne Björnson
Pero s citátom: Nech slnko svieti všade, kde si ty / ZAEX
Bol raz jeden kráľ, ktorý mal troch synov. Kráľ mal aj krásnu veľkú záhradu. Uprostred nej stála jabloň, na ktorej každý rok vyrástli tri zlaté jablká. Ale keď jablká dozreli, stratili sa, akoby sa pod zem prepadli. Autor: Elek Benedek
Slnko žiariace z modročierneho vesmíru. Pätnásť kilometrov pod nami roztvorený atlas. Jemné červenkasté šráfy na žltkastom podklade. Autor : Jean Villain
Bolo poludnie. Júlové slnko zalialo step ohnivým lejakom. Rozpálený vzduch ani čo by prúdil bezfarebným plameňom, ledva postihnuteľným ľudskému oku. Autor: Ajbek
Boli to malé kruhy, ani či by ich vyrezali podľa námorníckej baretky. Slnko ich našlo iba zriedka, aj to iba skúpo, poločkom. Dunaj mal vlečný čln na dlani. Autor: Ján Navrátil
Mikuláš sa lúčil s rodičovským domom s obavami v srdci, no život v Wloclawku ho príjemne prekvapil. Predovšetkým Wloclawek nebol horším mestom ako Toruň. Autor: Leonard Turkowski
Poručík stál na pravom boku klipera a zamyslene hľadel na zapadajúce slnko. Oceán majestátne driemal. Polovica červeného disku....... Autor:Alexander Grin
Slnko sa chýlilo k západu a svätojánske mušky vstávali.Mamička bola v kuchyni a pripravovala raňajky.Ani otecko už nespal.Ležal ešte v posteli a pokojne odpočíval. Autor: Jan Karafiát
Dupotali kopytá.Víril sneh.V bielej hmle tancovali parohy.Svišťal vietor.Zvonili zvončeky.Ako tamburína dunelo nebo.Leteli soby. Autor: Juvan Šestalov
Teraz bol sám. Celkom sám - ak sa nerátajú vtáci a stromy, slnko nad hlavou a rieka, čo sa mu penila a zurčala kdesi dolu pod nohami. Za chrbtom mu ostali vysoké múry....... Autor: Valentin Tublin
Popoludňajšie slnko pozlátilo zalesnený vŕšok.Vzdialenejším stromom podalo trblietavé ruky,bližšie vzalo do horúceho objatia.Celá stráň sa zachvievala od radosti. Autor: Johannes Linnankoski
Slnko zapadlo. Po krátkom súmraku nastala pokojná tmavá noc a na jej čiernej hrudinpomaly dohasínali posledné zvuky ospanlivej zeme. Pocestný pokračoval v ceste a ako sa zvečerievalo, pridával do kroku... Autor: Benito Perez Galdos
Slnko zašlo a chlapec bol ešte vždy tam. Keď vlna vyniesla chlapa na vodnej doske, zazrel na pozadí oblohy siluetu chlapcovej hlavy. Bol tam celé popoludnie a ustavične ho pozoroval. Autor: Dymphna Cusacková