Dnes, keď svietilo cez okno slnko, „ležal“ na lavici môj tieň. Náhle som si všimla, že Nicolas pohladil môj tieň - vlasy a tvár. Veľmi sa začervenal keď zbadal, že som zaregistrovala pohyb jeho ruky. Počas vyučovacej hodiny som nepovedala
Vo veľkom údolí nájde sa niekedy zo všetkých strán otvorené návršie, na ktoré od východu až do západu opiera slnko svoje lúče. A tí, čo bývajú tesne pod horami a slnko sa k nim dostane zriedkavejšie, nazývajú také návršie slnečným. Na takomto návrší, podľa ktorého dostalo meno aj gazdovstvo, bývala i tá, o ktorej budeme rozprávať. Autor: Björnstjerne Björnson
Vidí sa mi, že ešte žijem. Vidím ľadovomodré nehybné nebo, medené slnko, ktoré primrzlo k tejto síňave. Ktosi hádže kamene do jeho pokriveného disku a slnko sa chveje... Autor: Mustaj Karim
Ďaleko na Východe, za horami a dolami, morami a púšťami, v srdci najväčšej pevniny je krajina, ktorú, okrem najnovších čias, navštívilo len veľmi málo cestovateľov. Autor: Sven Hedin
Za horami, za dolami, kde bolo moc skál, kde sa voda sypala a piesok sa lial - bol raz jeden domček. V domčeku bývali chudobní rodičia a mali dve utešené deti. Autor: Mária Rázusová - Martáková
Za horami za dolami, medzi Lemoniou a Ružovým morom, dávno-pradávno, keď ste boli ešte takí maličkí ako omrvinky, žilo si pokojne mestečko s menom ako temná noc: Smútkovo. Autor: Alina a Jerzy Afanasjewovci
Sedíme s Aničkou samy dvě a rozmlouváme.Já povídám o své krásné otčině,o vzpomínkách ze svého mládí,o rodičích,a jak se jim nyní v cizině stýská. Věřím ráda, praví Anička, já vím,co to je,když se po domovu zasteskne. Autor: Božena Němcová
Nad tmavými horami a spiacimi poľami ligotali sa jasné hviezdy. Vetry odpočívali v skalných dutinách a voda v širokej rieke plynula ticho a pokojne. Z tmavej hory vyšli dvaja Indiáni - mládenec a dievča. Autor: Michal Príbus
V ďalekej dedine pod horami žilo kedysi dávno chudobné chlapča s plavými vláskami a veľmi zamyslenými očami.... Autor: Liana Daskalovová Autor: Liana Daskalovová
Za horami za dolami, za belasými morami žil mocný starec Svetozár. Tento Svetozár mal dve dcéry, čo do krásy rovnaké, no na výzor odlišné. Staršia dcéra bývala veselá, v reči prívetivá, biela a ružolíca, oči mala ako nezábudky a vlasy sťa zo zlata. Autor: Alexandra Anisimovová
Bolo raz jedno dievčatko. A to prišlo do malého mestečka pod tříbečskými horami. Oblečené v šatách, na aké nebolo zvyknuté, poprávalo si na sebe chudobný mestský kabátik, lebo pochádzalo z dediny a rodičia mu doma vraveli: Len buď poslušná a poriadne sa tam drž. Autor: Ladislav Ondriš
Keď pinežské dediny, zôkol-vôkol obkolesené horami, zapadnú v zime snehom, v máločom sa odlišujú jedna od druhej. Ale na jar, keď sneh stečie dolu zurkotavými jarčekmi, každá dedina vyzerá inakšie. Jedna klipí nad strmým červeným alebo kriedovým úšustom ako vtáčie hniezdo... Autor: Fiodor Abramov
Stres nás sprevádza na každom kroku. Stres v pravidelných dávkach ničí našu psychiku, zdravie, schopnost produkovat a v neposlednom rade aj vzťahy. Preto je dôležité jeho vplyv znížit. Čo nám v tom pomôže? Krátka prechádzka horami,
Začiatkom 17. storočia obyvateľstvo úzkych dolín oravskej Magury, ťahajúcej sa západnou polovicou župy na pravom brehu rieky Oravy, bývalo len tak po vyšších - nižších kopcoch a vrchoch práve tak roztratené ako dnes. Kopce sa podľa čiastok roku zelenali lúkami a obilím, vrchy odspodku temnými ihličnatými horami a jasnozelenými pašami na holiach... Autor: Jégé
Slnko žiariace z modročierneho vesmíru. Pätnásť kilometrov pod nami roztvorený atlas. Jemné červenkasté šráfy na žltkastom podklade. Autor : Jean Villain
Bolo poludnie. Júlové slnko zalialo step ohnivým lejakom. Rozpálený vzduch ani čo by prúdil bezfarebným plameňom, ledva postihnuteľným ľudskému oku. Autor: Ajbek