Dupotali kopytá.Víril sneh.V bielej hmle tancovali parohy.Svišťal vietor.Zvonili zvončeky.Ako tamburína dunelo nebo.Leteli soby. Autor: Juvan Šestalov
Vidí sa mi, že ešte žijem. Vidím ľadovomodré nehybné nebo, medené slnko, ktoré primrzlo k tejto síňave. Ktosi hádže kamene do jeho pokriveného disku a slnko sa chveje... Autor: Mustaj Karim
Dnes, keď svietilo cez okno slnko, „ležal“ na lavici môj tieň. Náhle som si všimla, že Nicolas pohladil môj tieň - vlasy a tvár. Veľmi sa začervenal keď zbadal, že som zaregistrovala pohyb jeho ruky. Počas vyučovacej hodiny som nepovedala
Vo veľkom údolí nájde sa niekedy zo všetkých strán otvorené návršie, na ktoré od východu až do západu opiera slnko svoje lúče. A tí, čo bývajú tesne pod horami a slnko sa k nim dostane zriedkavejšie, nazývajú také návršie slnečným. Na takomto návrší, podľa ktorého dostalo meno aj gazdovstvo, bývala i tá, o ktorej budeme rozprávať. Autor: Björnstjerne Björnson
Bolo poludnie. Júlové slnko zalialo step ohnivým lejakom. Rozpálený vzduch ani čo by prúdil bezfarebným plameňom, ledva postihnuteľným ľudskému oku. Autor: Ajbek
Slnko žiariace z modročierneho vesmíru. Pätnásť kilometrov pod nami roztvorený atlas. Jemné červenkasté šráfy na žltkastom podklade. Autor : Jean Villain
Boli to malé kruhy, ani či by ich vyrezali podľa námorníckej baretky. Slnko ich našlo iba zriedka, aj to iba skúpo, poločkom. Dunaj mal vlečný čln na dlani. Autor: Ján Navrátil
Poručík stál na pravom boku klipera a zamyslene hľadel na zapadajúce slnko. Oceán majestátne driemal. Polovica červeného disku....... Autor:Alexander Grin
Slnko sa chýlilo k západu a svätojánske mušky vstávali.Mamička bola v kuchyni a pripravovala raňajky.Ani otecko už nespal.Ležal ešte v posteli a pokojne odpočíval. Autor: Jan Karafiát
Mikuláš sa lúčil s rodičovským domom s obavami v srdci, no život v Wloclawku ho príjemne prekvapil. Predovšetkým Wloclawek nebol horším mestom ako Toruň. Autor: Leonard Turkowski
Teraz bol sám. Celkom sám - ak sa nerátajú vtáci a stromy, slnko nad hlavou a rieka, čo sa mu penila a zurčala kdesi dolu pod nohami. Za chrbtom mu ostali vysoké múry....... Autor: Valentin Tublin
Popoludňajšie slnko pozlátilo zalesnený vŕšok.Vzdialenejším stromom podalo trblietavé ruky,bližšie vzalo do horúceho objatia.Celá stráň sa zachvievala od radosti. Autor: Johannes Linnankoski
Slnko zapadlo. Po krátkom súmraku nastala pokojná tmavá noc a na jej čiernej hrudinpomaly dohasínali posledné zvuky ospanlivej zeme. Pocestný pokračoval v ceste a ako sa zvečerievalo, pridával do kroku... Autor: Benito Perez Galdos
Slnko zašlo a chlapec bol ešte vždy tam. Keď vlna vyniesla chlapa na vodnej doske, zazrel na pozadí oblohy siluetu chlapcovej hlavy. Bol tam celé popoludnie a ustavične ho pozoroval. Autor: Dymphna Cusacková
Na sepulvede bola len slabá ranná premávka. Keď som sa viezol cez nízky priesmyk, vyšlo slnko a ostro zažiarilo za modrými útesmi na druhom konci údolia. Autor: Ross Macdonald
Naozaj nevie, prečo tak lipne na živote. Prečo sa mu vidí taký príjemný ten suchopárny sled nocí a dní, zimy a jari? Stále tá istá obloha, to isté slnko. Autor: Claude Tillier