Cieľom učebného textu je uviesť čitateľa do základných problémov filozofie náboženstva. Práca je určená študentom filozofie, ale môže slúžiť aj ostatným záujemcov o humanitné vedy.
Filozofia náboženstva sa zaoberá filozofickou reflexiou a výkladom náboženských fenoménov. Autor sa v knihe zaoberá vybranými problémami súčansej kontinentálnej filozofie náboženstva. Náboženstvo je výrazný fenomén, ktorý pre filozofiu vždy bol a stále zostáva významným predmetom reflexie.
Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej „filozofie života“.
Autor si kladie cieľ poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na filozofiu z hľadiska Večnej filozofie (Philosophia perennis).
Autor pútavo a vtipne podáva úvod do štatistiky, nesporne užitočný pre každého sociálneho pracovníka.
Náboženstvá obsahujú také skúsenosti, ktoré presahujú bežnú ľudskú skúsenosť a ich cieľom je dosiahnutie pravého poznania a slobody.
Úvod do psychológie je obsahovo zameraný na vstupné informácie z psychológie ako z jednej z najdôležitejších vied o človeku. Publikácia poslúži najmä tým, ktorí sa pripravujú na prácu v oblasti štátnej a verejnej správy, sociálnej práce a rómskej problematiky, ale aj manažmentu, rozvoja ľudských zdrojov, či personálnej práce a inde.
Autori sa zaoberajú výskumom problematiky logiky a metodológie vied. Úvod do metodológie spoločenských vied je pokus o systematický a vlastný výklad problematiky metodológie spoločenských vied i hodnotenie stavu problematiky v danom období.
Cieľom práce je uviesť čitateľa do základných tém a problémov filozofickej antropológie. Je spracovaná ako učebnica určená najmä študentom filozofie a filozofických disciplín.
Publikácia je určená predovšetkým vysokoškolským študentom filozofie, ekonomických vied, sociálnej práce a iných spoločenských vied.
František Novosád (1948), profesor v odbore „dejiny filozofie“, pôsobí ako vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV a prorektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA). Zaoberá sa dejinami filozofie a sociálnych teórií. Najviac pozornosti venoval rozborom vývoja nemeckého myslenia druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia Publikoval štúdie o novokantovstve, austromarxizme, Maxovi Weberovi a Martinovi Heideggerovi. Je autorom viacerých monografií, naposledy to bola práca V z
Príbeh kultúry, tak ako ho podáva autor tejto knihy, profesor filozofie a publicista, vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV a prorektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií - napriek tomu, že sa odohráva vo filozofickom profesionálnom diskurze - osloví aj širšie vedecké i laické spoločenstvo, a to svojou dôslednosťou a zmyslom pre detail.
Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. „akademickej filozofie.“ Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch.
Monografia si kladie dva ciele. Prvým je analyzovať a priblížiť pohľad vybraných stredovekých autorov na pluralitu náboženstiev (Akvinský, Lullus a Kuzánsky), ich spôsob obhajoby kresťanstva ako pravého náboženstva a konfrontáciu s inými náboženstvami. Druhým cieľom je prihliadnuť k niektorým súčasným interpretáciám a komentárom ich myslenia.
Podľa amerického sociobiológa Edwarda Osborna Wilsona antropológia patrí k vedám, od ktorých ľudia očakávajú poznanie, ktoré má umožniť pochopiť zákony a princípy ovplyvňujúce ich život a umožňujúce racionálnejšie kontrolovať vlastnú budúcnosť.
Práca je venovaná stému výročiu narodenia profesora Igora Hrušovského, iniciátora novej orientácie slovenskej filozofie na výskum možno až najdôležitejšieho činiteľa rozvoja dnešnej spoločnosti, teda na vedu.