Filozofia náboženstva sa zaoberá filozofickou reflexiou a výkladom náboženských fenoménov. Autor sa v knihe zaoberá vybranými problémami súčansej kontinentálnej filozofie náboženstva. Náboženstvo je výrazný fenomén, ktorý pre filozofiu vždy bol a stále zostáva významným predmetom reflexie.
Cieľom učebného textu je uviesť čitateľa do základných problémov filozofie náboženstva. Práca je určená študentom filozofie, ale môže slúžiť aj ostatným záujemcov o humanitné vedy.
Autori sa zameriavajú na vybrané oblasti súčasnej didaktiky, akcentujú potrebu inovácií vo vybraných oblastiach.
Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej „filozofie života“.
Autor si kladie cieľ poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na filozofiu z hľadiska Večnej filozofie (Philosophia perennis).
Náboženstvá obsahujú také skúsenosti, ktoré presahujú bežnú ľudskú skúsenosť a ich cieľom je dosiahnutie pravého poznania a slobody.
O tom, že 21. storočie bude storočím vzdelávania nás presviedča dianie okolo nás. V súvislosti s týmto konštatovaním a predpokladmi súčasne rezonujú aj mnohé ďalšie otázky a pohľady na edukáciu. Z nich sú najčastejšie frekventované tie, ktoré sa zaoberajú najmä efektívnosťou edukácie a aj tým, či naša súčasná edukácia dosahuje takú úroveň aká by bola žiaduca a aj možná, vzhľadom na rozpracovanosť a aj dostupnosť rôznych odborných a metodických ponúk, ba aj vzhľadom na kvalifikovanosť učiteľov a možnosti i
Cieľom práce je uviesť čitateľa do základných tém a problémov filozofickej antropológie. Je spracovaná ako učebnica určená najmä študentom filozofie a filozofických disciplín.
Publikácia je určená predovšetkým vysokoškolským študentom filozofie, ekonomických vied, sociálnej práce a iných spoločenských vied.
František Novosád (1948), profesor v odbore „dejiny filozofie“, pôsobí ako vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV a prorektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA). Zaoberá sa dejinami filozofie a sociálnych teórií. Najviac pozornosti venoval rozborom vývoja nemeckého myslenia druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia Publikoval štúdie o novokantovstve, austromarxizme, Maxovi Weberovi a Martinovi Heideggerovi. Je autorom viacerých monografií, naposledy to bola práca V z
Príbeh kultúry, tak ako ho podáva autor tejto knihy, profesor filozofie a publicista, vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV a prorektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií - napriek tomu, že sa odohráva vo filozofickom profesionálnom diskurze - osloví aj širšie vedecké i laické spoločenstvo, a to svojou dôslednosťou a zmyslom pre detail.
Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. „akademickej filozofie.“ Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch.
Monografia si kladie dva ciele. Prvým je analyzovať a priblížiť pohľad vybraných stredovekých autorov na pluralitu náboženstiev (Akvinský, Lullus a Kuzánsky), ich spôsob obhajoby kresťanstva ako pravého náboženstva a konfrontáciu s inými náboženstvami. Druhým cieľom je prihliadnuť k niektorým súčasným interpretáciám a komentárom ich myslenia.
Práca je venovaná stému výročiu narodenia profesora Igora Hrušovského, iniciátora novej orientácie slovenskej filozofie na výskum možno až najdôležitejšieho činiteľa rozvoja dnešnej spoločnosti, teda na vedu.
Dielo, ktoré je druhým knižným prekladom autora z francúzštiny do slovenčiny (písal a uverejňoval aj po anglicky), je určené literárnym vedcom, historikom a kritikom, ďalej f?ilozofom, študentom literatúry a filozofie, ale bude poučným a inšpiratívnym čítaním aj pre mnohých ďalších.
Masová semiotická komunikácia a jej technológie formujú, najmä prostredníctvom televízie, ohnisko kultúry súčasnej vedecko-technologickej civilizácie, zúčastňujú sa na vytváraní podmienok percepcie sveta, na utváraní obrazcov človeka, jeho hodnôt.