Orichádzame sem deň čo deň, na to isté miesto pod dáždnikovitými stromčekmi, ktoré len predstierajú, že poskytujú chládok, prichádzame a nesieme si nevyhnutný výstroj dnešného dovolenkára Autor: Žofia Posmyszová
Dnes ráno na chaluhami a ulitami, zavinutkami, porcelánovcami a morskými ježmi ležala papierovo tenká ulita lodenky, krehká kolíska zabudnutých vajíčok, ktorej sa nedotklo prudké vlnobytie... Autor: André Brink (edícia Eva)
Ak sa čitateľ osmelí vybrať sa so mnou na púť do čias mojej mladosti a prejsť polovicu môjho života, teda práve štrvrť storočia, zastavíme sa spolu na začiatku roku pána 1827 a povieme generáciám z nášho obdobia, aký bol Paríž z materiálnej a duchovnej stránky v posledných rokoch reštaurácie. Autor: Alexander Dumas
Na chráme Kolibrilinkera dunel veľký bubon. Päť kanoe kĺzalo po tmavom obsidiánovom zrkadle jazera Texcoco. Kňaz Hriechov si obliekol kňažské rúcho, zavesil nádobu na tabak a vyšiel na nádvorie. Hviezdy pohasli, z tŕstia vial vietor. Autor: Wili Meinck
Mrena driemala neuveriteľne blízko, takmer na hladine. Bola obrovská, mala najmenej dve stopy. Lenivými fúzmi akoby skúmala bahno až po hranicu štrku. Zdalo sa, že stačí vystrieť ruku, a človek sa dotkne jej striebrozeleného chrbta. Autor: Robert Escarpit
Cestou z Londýna do Edinburghu Hazembat najčastejšie sedával na sedadle vedľa košiča. Tí sa menili každý deň. Boli to zväčša dobre živení chlapi s červenou tvárou a s neumytou papuľou. Čím väčšmi sa vzďaľovali na sever, tým výraznejším nárečím hovorili, takže sa s nimi pomaly nedalo dorozumieť. Autor: Robert Escarpit
Obidva listy som našiel medzi svojou poštou, keď som sa vrátil domov z Chile z Valparaísa. Priviezli sme tam v štyroch dielcoch súpravu vrát plavidlových komôr pre nový prístav, ktorý stavala chilská vláda. Bol to veľký konvoj, o ktorom sa ešte i v Holandsku veľa hovorilo i písalo... Autor: Jan de Hartog
Fulgence mal troch synov. Najstarší, Marc Alexandre, vstúpil do armády a urobil tam skvelú kariéru: mal dobre podrezaný jazyk. Druhý, Gaétan, neprejavil nijaké zvláštne schopnosti a žil preto väčšinou na vidieku, poľoval, choval kone a venoval sa hudbe a maliarstvu. Autor: Anatole France
Los pil vodu z potoka, veselo zurčiaceho tíšinou, ktorá dýchala radosťou splnenej nádeje. Stojac na rozkročených nohách, roztržito načúval tlkotu svojho srdca. Zrazu sa strhol a zmizol v prítmí lesa, ako keď kameň do vody zapadne. Autor: Leonid Leonov
V príbehu z Missouri do Oregonu podáva autor realistický i romanticko básnický obraz o putovaní asi stočlennej skupiny po tejto tzv.Oregonskej ceste roku 1848,sleduje svojich hrdinov,ktorých poháňa vidina voľnej úrodnej zeme a bohatých pastvín ,vidina šťastnejšieho života,ako sa lopotia vyprahnutými prašnými územiami a neschodnými vrchmi,brodia sa dravými riekami i riečkami,raz ich spaľuje neľútostné slnko,raz bičujúce víchrice,sleduje postupne sa vyvíjajúce vzťahy medzi členmi skupiny,ich osobné malé v .
Kedykoľvek zahýnal nejaký povoz k politickému kláštoru (a nebývalo to veľmi často),v meste ihneď vedeli,kto prichádza.Uhádli to podľa voza,podľa koní i podľa koča. Autor: Alois Jirásek
Príbeh ženy, ktorá v túžbe po láske a ľudskosti obetuje svoj život iným, zachytili mimoriadne plasticky, s umením psychologického ponoru do ženskej duše. Na vtedajší literárny vkus odvážne priviedli do literatúry ľudovú protagonistiku... Autor: Edmond a Jules Goncourtovci
