Známka - Spoločné vydanie s Mongolskom: Sokoliarstvo - UTL
Č slo emisie: 722
D tum vydania: 02.10.2020
Nomin. hodnota: 0.65
Rozmery zn mky: 40 x 40 mm
Forma TL: UTL
Počet zn mok na TL: 10
Počet zn mok v s rii: 1
Tlačiareň: Tisk rna Hradi tko, s.r.o.
Technika tlače: Ofset
N klad: 200 000 ks
Autor: akad. mal. Vladislav Roztoka (autor v tvarn ho n vrhu zn mky)
Emisia po tovej zn mky, vydan pri pr ležitosti 70. v ročia nadviazania slovensko-mongolsk ch diplomatick ch vzťahov, prezentuje archeologick n lezy z 8. storočia s visiace so sokoliarstvom. Tento pecifick typ lovu praktikovala v tomto obdob tak aristokracia turkick ho p vodu žij ca v Mongolsku, ako aj na zem dne n ho Slovenska. V s časnosti je sokoliarstvo, ktor bolo v roku 2016 zaraden do zoznamu nehmotn ho kult rneho dedičstva sveta UNESCO, mongolsk m n rodn m portom, pričom aj slovensk sokoliari dosahuj v tomto loveckom umen pozoruhodn spechy i na medzin rodn ch s ťažiach, ktor s prevažne dom nou ampi nov z zie.
V severnej časti Mongolska v provincii Bulgan objavil rusk vedec N. M. Jadrintsev v roku 1891 kamenn pomn k vl dcu nezn meho turkick ho kmeňa kagana Altana Tamgana Darkhana a jeho dvoch synov Torgula a Jeleka z 8. storočia. Pomn k dal postaviť kaganov pr buzn Tekesh Kuli-Tudun, ktor ho sa podarilo identifikovať na z klade n pisu vytesan ho na st le v orkhonskej turkičtine. Ide o archaick p smo, ktor turkick kmene odvodili od sogdijskej alfabety patriacej do v chodoir nskej jazykovej skupiny. Pomn k je v nimočn t m, že je na ňom v pravej hornej časti zobrazen sokol, ktor s visel s praktikovan m sokoliarstva turkick mi kmeňmi v 8. storoč . Detail pravej časti pomn ka na po tovej zn mke dopĺňa analogick mot v avarsk ho sokoliara z 8. storočia, ktor sa zachoval na reverze bronzov ho kovania opaska objaven ho v intravil ne obce Moravsk sv. J n. Ide o zemie najz padnej ej časti Avarsk ho kagan tu, ktor v 6. storoč založil kočovn kmeň turkick ho p vodu, p vodne žij ci v centr lnej časti zie.
Podľa niektor ch b dateľov najz padnej iu časť kagan tu spravoval Tudun so s dlom v oblasti Dev nskej br ny. Jeho meno s ce nepozn me, ale počas avarsk ch vojen, veden ch Karolom Veľk m koncom 8. storočia, ako uv dzaj Letopisy franskej r e, využil zmenen politick situ ciu a nechal sa v roku 795 v Aachene pokrstiť, č m sa mu podarilo osamostatniť v lučne Slovanmi os dlen regi n na s toku Moravy a Dunaja spod avarskej nadvl dy. Tento akt n sledne viedol ku vzniku samostatn ho slovansk ho t tu zn meho pod n zvom Veľk Morava. Moravsk vl dnuca elita pritom prevzala viacer p vodom avarsk zvyklosti vr tane sokoliarstva, čo dokazuj r zne archeologick artefakty, či už zn ma strieborn plaketa sokoliara zo Star ho Města pit lok alebo v zdoba gomb ka z hradiska Pohansko u Břeclavi, ktor s prezentovan na ob lke prv ho dňa.
Mgr. Martin Vančo, PhD
- Obchod: UniNákup - rozličný tovar na jednom mieste
- Zaradenie: Pre zberateľov > Filatelia > Slovensko > Známky > Rok vydania 2020
- Dostupnosť tovaru: skladom
- Aktualizované: 31.1.2025
- Cena: 6.50 Eur
