Známka č.761 - Spoločné vydanie s Českou Republikou: 150. výročie uvedenia do prevádzky Košicko-bohumínskej železnice
Rozmery zn mky: 44,4 x 30,75 mm
Forma TL: HA
Počet zn mok na TL: 1
Počet zn mok v s rii: 1
Tlačiareň: Tisk rna Hradi tko, s.r.o.
Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombin cii s ofsetom
N klad: 50 000 ks
Autor v tvarn ho n vrhu zn mky: prof. akad. mal. Du an K llay
Rytec zn mky a h rčeka: Jaroslav Tvrdoň
Trate Ko icko-bohum nskej železnice dodnes tvoria jednu z hlavn ch tepien slovenskej železničnej siete. Hist ria železnice sa začala p sať už v polovici 19. storočia, kedy jedin mi traťami na mape Uhorska boli parn železnica (Viedeň Pe ť Debrec n) a konsk železnica (Bratislava Trnava), a teda cel oblasť horn ho Uhorska bola prakticky železnicou nedotknut . V žnosť situ cie si uvedomovali nielen uhorsk podnikatelia a intelektu li, ale pod ich tlakom aj podstatn časť politikov. Uhorsk snem už v roku 1839 prerokov val Z kon č. XXV/1836, ktor možno považovať za z klad uhorskej dopravnej politiky. Z neho nesk r vy iel aj Z kon č. XXX/1848, ktor priamo ukladal v stavbu trin stich železničn ch trat . Ale ani ten nijako mimoriadne neur chlil v stavbu potrebn ch železničn ch spojen . V obdob polovice 19. storočia sa v stavbou trate spojuj cej Sliezsko cez Jablunkov, Žilinu, Liptovsk Mikul , Poprad a Spi sk Nov Ves s Ko icami začala zaoberať spr va železiarn v Třinci patriacich veľkokniežaťu Albrechtovi, členovi cis rskej rodiny. Prv re lny n vrh, ktor sa začal uskutočňovať, poch dza z roku 1864 a rie il pr ve z ujmy sliezskych železiarov. Vybudovan m železnice sa mala zr chliť a zefekt vniť doprava železnej rudy zo spi sk ch a gemerskyacute;ch lož sk do třineck ch železiarn , ako aj doprava uhlia zo sliezskych ban na sever a v chod Uhorska. Podporn m argumentom bola aj doprava dreva, dobytka a potravin rskych produktov a v neposlednom rade aj zlep enie spojenia do slovensk ch k peľov a Vysok ch Tatier. Prv pr ce sa napokon začali 15. okt bra 1867, ale pre finančn probl my sa v stavba preru ovala a odkladala, až pokiaľ financovanie stavby neprevzala Anglicko-rak ska banka. Potom sa v stavba trate naplno rozbehla. Ako prv bol dokončen sek Ko ice Kysak Pre ov, na ktorom sa prev dzka rozbehla 1. septembra 1870. Ďal ie seky nasledovali v roku 1871, až sa napokon spustila prev dzka aj na poslednom seku Spi sk Nov Ves Kysak 12. marca 1872. Pravideln prev dzka na celej trati z Bohum na do Ko c začala 18. marca 1872 jedn m p rom zmie an ch vlakov. Mot vom po tovej zn mky je parn ru eň triedy Ip s kotlom ukončen m kužeľovit mi dymničn mi dverami. Ko icko-bohum nska železnica si v rokoch 1908 - 1912 nechala vyrobiť pre zabezpečenie dopravy ťažk ch r chlikov 18 tak chto ru ňov, pričom in pir ciou boli ru ne radu 110 rak skej Cis rsko-kr ľovskej t tnej dr hy (k.k.St.B).
Ing. Michal Tunega
- Obchod: UniNákup - rozličný tovar na jednom mieste
- Zaradenie: Pre zberateľov > Filatelia > Slovensko > Známky > rok vydania 2022
- Dostupnosť tovaru: skladom
- Aktualizované: 31.1.2025
- Cena: 1.85 Eur
