V jedno štvrtkové popoludnie olovrantovali na Strminách traja alabastrári. Zišli sa v kaviarni na námestí a po jednej kartovej partii konštatovali, že je priveľmi.......... Autor:Carlo Cassola
Som v rozpakoch, či nazvať neznámy cit, ktorý ma napĺňa nudou i slasťou, pekným, vážnym menom smútok. Je to taký dokonalý, taký egoistický cit, že sa zaň takmer hanbím, kým smútok sa mi vždy videl úctyhodný. Autor: Francoise Saganova
Kniha Mužský strach od docenta Sedláčka najprv vzbudila vo mne strach. Strach z názvu aj strach z vyše 400 strán rukopisu. Pri čítaní knihy môj strach zmizol, hoci som bol s týmto fenoménom konfrontovaný až do konca. Nie je to ľahké
Pokoj nemožno získať tabletkami. Je to smutné, ale taký je poznatok medicíny, ktorá zistila, že pocity vzrušenia, ako strach, smútok, závisť, hnev a nenávisť, sú zodpovedné za veľký počet chorôb – podlá odhadu v 60 prípadoch zo 100.Duševné
Úzkosť, strach, smútok, hnev... Všetci máme ťažkosti, ktoré nás blokujú, obmedzujú našu slobodu a bránia nám dosiahnuť plnší život. Ako vyriešiť svoje komplexy a rásť v sebaúcte, aby sme boli slobodnejší, a preto šťastnejší? Táto kniha je
Vzácny dar je psychologický román zo súčasnosti. Hlavná hrdinka Kristína je podnikateľka a obetavá matka. Keď sa jej synovia vracali študentským autobusom z lyžiarskeho kurzu, narazil do nich kamión. Synovia zrážku neprežili. Bolesť, smútok, strach a nepotrebnosť sú atribúty, ktoré ju ženú do slepej uličky a zatemňujú budúcnosť. V tomto zložitom období života sa prebudí v nej schopnosť vnímať hlas svojho vnútra. Rozmery: 150x215 mm Počet strán: 272 Pevná väzba Váha: 0,472 kg
Tato kniha mění strašpytly na hrdiny… Strach je stav mysli, který se můžete naučit ovládat.
Čo je so mnou, celý sa chvejem. Nie, nie je mi zima, to je strach. Áno, strach. Nedarí sa mi ho odohnať, sťahuje mi hrdlo. Ale vrátiť sa už nemôžem. Tráva mi pod nohami šuští. Srdce sa divoko rozbúšilo. Nervy mám napäté ani struna. Autor: Karol Hulman
Aby sme mohli cvičiť štyri dohody, skôr ako vieme dosiahnuť majstrovstvo lásky, musíme prekonať strach. Strach je zdrojom všetkých negatívnych dohôd, ktoré sme uzavreli so životom. Môže nás pripraviť o radosť, ktorá je naším dedičným právom.
Bylo 22. prosince 1989. Šedý, kalný den. Chodil jsem po bytě v Hodkovičkách, jak se říká, od ničeho k ničemu. Neměl jsem chvilku stání. Klidnivé předvánoční ovzduší se rozplynulo. Rozpustil ho strach. Docela obyčejný strach, že mě zatknou. Že tohoto dne jsem s rodinou naposledy a kdovíkdy sa s ní zase shledám. Že jsem obklopen lynčerskou atmosférou, která může věci dovést kdovíkam..... Autor: Miroslav Štěpán
Povedala som, že mi nezostávalo nič iné iba sa smutne čudovať? Nie: akýsi nový vplyv začal pôsobiť na môj život a smútok bol istý čas proti mne bezmocný.Predstavte si údolie, hlbokú úžľabinu......... Autor: Charlotte Brontëová
Nosili sme smútok za matkou, čo zomrela v jeseni, a žili sme celú zimu na dedine, samy s Kaťou a Soňou. Kaťa bola stará domáca priateľka, guvernantka, ktorá nás všetkých vychovala a na ktorú som sa pamätala a mala som ju rada odvtedy, čo mi pamäť siahala. Autor: L. N. Tolstoj
Musel niesť veľký smútok v srdci a musela sa triasť ruka pisára, ktorý zapísal do prastarých letopisov tieto slová: Potom prišlo iné pokolenie, ktoré už nepoznalo mocné skutky Jahveho. I robili synovia Izraela, čo bolo zlé v očiach
V niektorých vidieckych mestách sú domy, ktorých vzhľad vyvoláva smútok, aký vzbudzujú najtmavšie kláštory, najpustejšie stepi alebo najsmutnejšie zrúcaniny. Možno, že v týchto domoch je i ticho kláštora, i suchopár stepí, i kostry zrúcaním, život i pohyb v nich je taký mĺkvy, že cudzinec by ich... Autor: Honoré De Balzac
Keď vám zomrie blízky človek, môže to vo vás vyvolať celé spektrum emócií. Možno budete cítiť veľký smútok, osamelosť, prázdnotu, ľútosť... Nech vás to už ovplyvní akokoľvek, určite to bude ťažké a budete potrebovať pomoc. A práve to ponúka
Odkedy sem mladý muž vstúpil,pociťoval nevýslovný smútok.Sotva niečo jedol,nechutilo mu,jedol iba akoby z prinútenia,hoci ho,pochopiteľne,nikto do jedla nenútil,však akoby aj niekto mohol nútiť jesť dvadsaťsedemročného muža.Nechutilo mu a sám si uvedomoval,že mu asi tak skoro chutiť ani nebude. Autor: Michal Repovský