Keď Pavluša spoznal, že troch nepremôže, naľakal sa a prezieravo sa pustil do revu, až sa ozývala celá ulica. Chlapci zdúpneli : Čo to má znamenať ? Autor: Alexander Jašin
Námestím mesta Ihlovca kráčal osamelý mužský. Osamelý, lebo v sparne júlového poludnia utiahol sa každý, kto práve nebol zamestnaný na poli, do ochranej skrýše svojho príbytku. Autor: Terézia Vansová
Počas cesty do starobylého kráľovstva Kúš, z ktorého pochádzajú jej predkovia, sa Charilina začne s novou intenzitou zaujímať o minulosť svojej rodiny.Charilina vyrastá ako sirota v dome svojej tety, kde sa dozvedá iba útržky príbehu
Dorie – nemilovaná, nechcená, zneužívaná. Dorie to všetko prežila ako sirota. Odvrhnutá svojimi rodičmi, týraný v jednom detskom domove za druhým, poznala iba biedu a hrubosť počas svojho detstva. Ale uprostred toho všetkého, objavila veľmi
Bola zima - druhý týždeň novembra - a vietor lomcoval oblokmi, skuvíňal a burácal medzi našimi vysokými stromami a komínmi porastenými brečtanom. Bola veľmi tmavá noc a v pochmúrnej starej izbe, v pravom starom kozube blčal veľký, veselý ohník. Čierne kachličky sa ligotali, na stolíku horeli voskové sviece a na stenách viseli staré portréty.... Autor: J. S. LeFANU
V osamelom domčeku pod horou žila sirota Marienka sama samučičká na svete ako ten prst. Ráno vstávala a večer líhala s plačom, čo s ňou len bude. Okolo domčeka chodili ľudia do hory a vracali sa domov ten s raždím, ten s hubami, iný zasa s jahodami či malinami. I spytuje sa Marienka každého: Kde ste nazbierali raždie? Odkiaľ máte huby? Kde rastú tie sladké lesné plodiny? Na Ostrom vrchu! odpovedali jej. Pôjdem sa ja pozrieť na ten Ostrý vrch. pomyslela si Marienka. Možno, že si aj ja tam dačo nájdem. .
V bohatej dedine slúžil u richtára chlapec sirota, volal sa Matej. Keď mu mamka umrela, prestal chodiť do školy a musel na lúkach pod lesom pásavať richtárove kravy. Stádo bolo veľké a Matejko malý, nabehal sa cez deň za kravami, až mu nohy tŕpli. Ak stádo prišlo na peknú ďatelinu, utíšilo sa a pokojne sa páslo, Matejko si potom sadol niekam do závetria, za lieskový ker, za borievku alebo pod tŕnie, čo zakvitá bielymi drobnými kvietkami, a pozoroval život okolo seba...... Autor: Jan Drda ...