Od tretieho vydania tejto knihy uplynulo desať rokov. Odvtedy sa veľa zmenilo, vyšlo veľa nových kníh a štúdií z logiky a logickej sémantiky, ktoré obsahujú nové objavy z tejto oblasti. Nové reálie prinútili autora zmeniť niektoré príklady viet a výrazov, pretože pôvodné sa pochopiteľne stali zastaranými a pre niektorých študentov už nie dostatočne známymi. Niektoré vysvetlenia boli zmenené, doplnené či opravené.
Kniha sa zaoberá sémantickými a pragmatickými aspektmi referencie dvoch najvýznamnejších druhov singulárnych výrazov: indivíduových deskripcií, ale najmä vlastných mien.
Pavel Cmorej sa vo svojej knihe sústreďuje na výklad základných pojmov logickej syntaxe a sémantiky. Sústreďuje sa najmä na extenzionálnu semantiku a analýzu jazyka, ktorá sa o ňu opiera. Autorovým primárnym zámerom je opísať syntaktickú a sémantickú rolu výrazov vystupujúcich v jazykoch prvého rádu podľa možnosti čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie.
Dielo, ktoré je druhým knižným prekladom autora z francúzštiny do slovenčiny (písal a uverejňoval aj po anglicky), je určené literárnym vedcom, historikom a kritikom, ďalej f?ilozofom, študentom literatúry a filozofie, ale bude poučným a inšpiratívnym čítaním aj pre mnohých ďalších.
Publikácia vychádza z genézy cudzosti, z otázky, z čoho vzišla interpretácia inakosti ako cudzosti, z výkladu kultúrnej a sociálnej inakosti. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, sociolingvistiky, etnolingvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje neskrotená rozpínavosť lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humánnych vied.