Touto prácou chce autor aspoň v nepatrnej miere prispieť k rozšíreniu odbornej filozofickej literatúry v období patristiky. Zároveň chce predostrieť interpretácie, hodnotenia, kritické vyrovnávania sa s Augustínovým chápaním slobody a milosti v minulom storočí.
Predmetom práce je postmoderné myslenie v rôznych podobách, teda nie monotematicky, či monoautorsky orientované skúmanie. Pluralita predmetných uhlov pohľadu nie je dôvodom pre rozptýlenie záujmu do širokých a navzájom nesúvisiacich oblastí. Hodnota nie je pre nás iba pojem z hľadiska axiológie, ktorá ho skúma v jeho formálnom vyjadrení, vnútornej štruktúre a vzťahovosti vo filozofickom jazyku.
Ak si často kladiete otázky: Čím to je, že je náš svet taký, aký je? Prečo môžeme čas merať, ale nemôžeme ho zastaviť? Je biologická evolúcia usmernená a ak áno, kam smeruje? Čo je to vlastne ľudské vedomie, ako sa odlišuje od ľudskej mysle a duše? Ako sú vo vesmíre rozložené a dokedy pretrvávajú vesmírne civilizácie? tak je to kniha pre vás.
V pozornosti autorky je žena, ktorú v kontexte modernej a postmodernej spoločnosti považuje za „druh ohrozený“. Porovnáva koncepcie, ktoré sa sformovali z tradičného kresťanského myslenia, feminizácie a nového feminizmu. Kniha je určená čitateľom, ktorých zaujíma spoločenskovedná problematika, najmä filozofické reflexie aktuálnych problémov z hľadiska modernej kresťanskej filozofie.
Autor si kladie cieľ poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na filozofiu z hľadiska Večnej filozofie (Philosophia perennis).
Publikácia je určená predovšetkým vysokoškolským študentom filozofie, ekonomických vied, sociálnej práce a iných spoločenských vied.
Novosádova práca je výnimočná ľahkosťou, s akou v nej autor zdoláva intelektuálne najvyššie poschodia pochopenia špecifík spoločenských vied o človeku v prepojení s vysvetľovaním genézy a limitácie moderného človeka v železnej klietke vývoja ducha európskeho kapitalizmu s jeho aj dnes osudovou otázkou postavenia Nemecka v ňom.
Knihu o konšpiračných teóriách som sa rozhodol napísať po tom, čo som ako stredoškolský a vysokoškolský učiteľ zistil, aké sú tieto teórie rozšírené medzi mladými ľuďmi. Konšpiračné teórie som vždy intuitívne odmietal ako, jemne povedané, málo pravdepodobné.
Ľudský život je sprevádzaný predstavami, snami a nádejami o svete, aký ho chceme mať. V istom veku však pochopíme, že sa nedá zmeniť podľa nášho želania.
Práca vychádza z presvedčenia, že odpustenie má nielen náboženský, ale aj svoj vlastný filozofický príbeh. Je pokusom aspoň sčasti zachytiť filozofický príbeh odpustenia a na základe analýzy a porovnania najdôležitejších filozofických koncepcií odpustenia po udalosti holokaustu hľadať odpoveď na otázky: Čo je odpustenie?, Aké sú jeho možnosti?, Kde sú jeho limity?
Novokantovstvo pozostávalo z niekoľkých prúdov, ktoré spájalo presvedčenie, že dielo Immanuela Kanta musíme pochopiť ako základný referenčný rámec súčasného myslenia. Z troch hlavných línií vývinu novokantovstva – psychologickej, transcendentálno-axiologickej a transcendentálno-logickej – sú dodnes aktuálne predovšetkým motívy, s ktorými pracovali myslitelia transcendentálno-logickej línie, rozvíjanej predstaviteľmi „marburskej školy”.