Tendriakov má už dlhé roky pevné miesto v čitateľskom povedomí našej verejnosti. Priťahoval predovšetkým životnou pravdivosťou svojich diel, faktickou i psychologickou vierohodnosťou, emociálnou pôsobivosťou. Aj v románe Tri vrecia pšenice zostal verný svojej základnej téme - dedinská problematika.......... Autor: Vladimír Tendriakov
Na čele desiatich upotených mužov, kráčajúcich bez košieľ v dlhom rade, bol mladý chlapec. Každý z pochodujúcich mal cez plece prehodené plné vrecia, ovisnuté až k nohám. Ba niektorí niesli aj kufríky na paliciach, kolembajúcich sa sťa váhy. Autor: Guido lopez
Sašuk sa celý deň smoklí. Mama ho okrikuje, niekedy aj capne, otec sľubuje, že mu odtrhne uši. Sašuk na chvíľku zatíchne a potom znova začne fňukať a drankať. Strýko Semion doviedol k výboru starú poldruhatonku, na ktorej je už naložená debna s potravinami a súdok benzínu. Rybári hádžu do korby svoje kufríky a vrecia, a vtedy sa Sašuk rozplače tak horko a bezútešne, že sa aj vedúci skupiny Ivan Danilovič začudovane obzrie, pokročí a kvokne si pred Sašuka. Čo sa smoklíš? Šte-e-ňa, zachodí sa od plaču .
Cudzinci, čo sem prišli vo všedný deň, sa domnievali, že sa dostali do veľkého, nedávno opusteného mesta. Na uliciach bolo iba zopár žien, ešte menej mužov, detí akoby tam vôbec nebolo, a len náhodilý pes či kôň do určitej miery potvrdzovali, že Virginia City nie je vymreté. Mesto malo i nové a úhľadné domy, ale väčšina obyvateľov dávala prednosť zálesáckemu príbytku a bolo tu ešte stále mnoho šiatrov a chatrčí upletených z vŕbového prútia, kde sudy od whisky slúžili ako komíny a múčne vrecia zastierali .