Kdesi na našom pobreží bolo gazdovstvo, ktoré rodičia, keď cítili, že musia umrieť, pre tvŕdzu časov rozdelili na dvoje a dali dvom najstarším synom. Autor: Gustav Frenssen
Kdesi na našom pobreží bolo gazdovstvo, ktoré rodičia, keď cítili, že musia umrieť, pre tvŕdzu časov rozdelili na dvoje a dali dvom najstarším synom. Autor: Gustav Frenssen
Po chodníku kráča starec. Trochu prihrbený, s neprirodzene dlhými rukami, temer odpudzujúci. Ale na pozoruhodnej, vráskavej tvári pyšný orlí nos! Na dôstojnej, hrdej, vzdorovitej tvári, akú majú horali, roztrúsení po pľacoch Horných Kysúc. Dlhé, ako sneh biele vlasy má na krku zastrihnuté. Zrebná, už nie čistá košeľa je na pleci roztrhnutá a cez dieru vidno žlté, chudé telo. Háby má obnosené, len návleky v krpcoch svietia novotou. Aj horalský klobúčik, malý, len tak na vrch hlavy, a hnedý ako tie kríže ..
Po chodníku kráča starec. Trochu prihrbený, s neprirodzene dlhými rukami, temer odpudzujúci. Ale na pozoruhodnej, vráskavej tvári pyšný orlí nos! Na dôstojnej, hrdej, vzdorovitej tvári, akú majú horali, roztrúsení po pľacoch Horných Kysúc. Dlhé, ako sneh biele vlasy má na krku zastrihnuté. Zrebná, už nie čistá košeľa je na pleci roztrhnutá a cez dieru vidno žlté, chudé telo. Háby má obnosené, len návleky v krpcoch svietia novotou. Aj horalský klobúčik, malý, len tak na vrch hlavy, a hnedý ako tie kríže ..