Čistá si ako nedoknutý chlieb.A len ty môžeš mať také vymodlené ruky,tak trochu nebadane,až vrúcne.Rovno k ústam.Blízko je od teba k druhému,že niekedy ani neviem,ako má dlaň ďaleko k prstom. Autor: Jozef Leikert
Čistá si ako nedoknutý chlieb.A len ty môžeš mať také vymodlené ruky,tak trochu nebadane,až vrúcne.Rovno k ústam.Blízko je od teba k druhému,že niekedy ani neviem,ako má dlaň ďaleko k prstom. Autor: Jozef Leikert
Na podolskom kúpalisku, až celkom hore na tribúne, ležala na lavičke krásna mladá dievčina a usilovala sa porozumieť riadkom, ktoré už tretí raz polohlasne čítala zo skrípt. Autor : Martin Křížek
Na podolskom kúpalisku, až celkom hore na tribúne, ležala na lavičke krásna mladá dievčina a usilovala sa porozumieť riadkom, ktoré už tretí raz polohlasne čítala zo skrípt. Autor : Martin Křížek
Po zlatom piesku morského brehu sa potichu sunuli kroky dvoch priateľov. René aj Albert mali kabáty zo surového hodvábu, ktoré sa nadúvali aj v ľahkom podvečernom vetríku, čo prichádzal od mora. Autor: Marie Majerová
Po zlatom piesku morského brehu sa potichu sunuli kroky dvoch priateľov. René aj Albert mali kabáty zo surového hodvábu, ktoré sa nadúvali aj v ľahkom podvečernom vetríku, čo prichádzal od mora. Autor: Marie Majerová
Max poznámky z laboratória, ktoré mu Helena položila na stôl. Helena hovorí potichu, hlbokým, pokojným a nežným hlasom. Ruka jej spočíva na Maxovom pleci a on si ju podrží, uväzní vo svojich prstoch a priloží na pery... Autor: preložila Mária Kutláková
Max poznámky z laboratória, ktoré mu Helena položila na stôl. Helena hovorí potichu, hlbokým, pokojným a nežným hlasom. Ruka jej spočíva na Maxovom pleci a on si ju podrží, uväzní vo svojich prstoch a priloží na pery... Autor: preložila Mária Kutláková
Doktor Vollmer nás potichu privolal. Lorenz práve skončil fotografovanie a ešte stále vyzeral dosť mizerne. Karol Höllriegel mal na sebe tmavosivý vychádzkový oblek, ktorý bol od dažďa a kvapiek spŕchajúcich z lístia bazy čoraz mokrejší. Z kvavej stopy........... Autor: Fritz Erpenbeck
Doktor Vollmer nás potichu privolal. Lorenz práve skončil fotografovanie a ešte stále vyzeral dosť mizerne. Karol Höllriegel mal na sebe tmavosivý vychádzkový oblek, ktorý bol od dažďa a kvapiek spŕchajúcich z lístia bazy čoraz mokrejší. Z kvavej stopy........... Autor: Fritz Erpenbeck