Vlhká zem, do ktorej mal byť uložený Zandin otec, čakala s lačno otvorenými ústami. Početní smútoční hostia stáli pri hrobe a v dojatí mlčali. Aj hudobníci stíchli. Iba vietor, ostrý jesenný vietor sa dotýkal ich sŕdc ako hráč strunového nástroja. Autor: Cecilija Dinerová
Tisíc vymeškaných hodín. Martin, Ondrej a ostatní chlapci z Malej Slatiny ich nevymeškali dobrovoľne. Osem mesiacov predĺžených prázdnin im nanútil ktosi, koho nevedeli pomenovať inak ako vojna. Autor: Ján Beňo
Trinásteho januára síce mráz neprestal vyťahovať klince zo šindľov, no prestal fujak, aj snežiť prestalo. Vo vykúrenej izbici mošovského kupca Ondreja Horvátha sedel Jozef Miloslav Hurban - a pred ním písmo. Autor: Rudo Moric
Na samom konci dediny, odkiaľ už ani najmenšie auto nevyjde uzučkou cestou na lúky, stojí zvláštny dom. Cez dedinu tečie rieka. Na jej pravom brehu je Veľká strana a na ľavom oproti dolnému koncu Malá strana tak ako v Prahe, hoci dedina nemá ani sto domov a za mostom na ľavom brehu je ich len dvanásť. Autor: Ján Beňo
Upravil som si bokombriadky, postavil som sa na prsty a pozrel som sa cez dierku v opone. Srdce mi búchalo a zvieralo sa ... Nebol som prvý, čo sa pozerá cez dierku. Predo mnou sa do takej istej dierky určite pozerali aj Ščopkin aj Stanislavskij aj Tarapuňka... Autor: Vsevolod Nestajko
Sedela na lavičke a hrýzla si pery. Od zlosti. Tréner donedávna sedel vedľa nej, pred chvíľou však vstal, pošepol Irči a Mimine, aby sa podali ďalej, a odsadol si od nej. Drúk. Keby ho chcelo rozdrapiť! Autor: Rudo Moric
Len čo sa mi srdce utíšilo od vzrušenia, že sa mi v hraničnej stanici podarilo vyhodiť lístok, so správou a adresou našich doma, aby vedeli, že žijem a kam ma vlečú, zaškrípali brzdy a posúvacie dvere dobytčiakov sa začali otvárať... Autor: Rudo Moric
Tak zasa je už jeseň. Zem je studená ako psí ňucháč, aj keď sa slniečko usiluje, že sa ide pretrhnúť. Ale má na to málo času, lebo deň je krátky ako hodina, keď máme Lacinu na dielne... Autor: Eliška Horelová
Keď si si už knihu kúpil,iste sa chceš čo najskôr dozvedieť,čo máš robiť,aby si bol dôvtipný,pohotový,bystrý,slovom taký,ako bývajú známi detektívi,povedzme ako práve Sherlock Holmes. Autor: Rudolf Čechura
Pre Miňku je jar najnudnejším ročným obdobím. Nie preto, že by nemal rád teplo a slnko. Nie, ani on sa nemôže dočkať chvíle, kedy stíchnu fujavice a z celej dediny sa k Šuši rozbehnú potôčky, pobleskujúc veselými úsmevmi. Lenže práve v tom je celé nešťaste... Autor: Vladimír Kanivec
Bodliak otvoril svoje sliepňavé oči na puste za vetristej decembrovej noci. Iba mesiac svietil, aj to len kedy-tedy keď sa vynoril spoza letiacich oblakov. O týchto vonkajších úkazoch však Bodliak nevedel, lebo v ovčinci bola tma, iba kde-tu prebleskovali opálové oči oviec... Autor: István Fekete
Keď bežal lúkami popri fjorde, ústa mal roztvorené dokorán a sípavo dychčal. V nose a pľúcach stále cítil dym a horúčavu z hranice a hlava mu šla puknúť od výkrikov... Autor: Leif Esper Andersen
Jednej noci v čase letných prázdnin zmizne z družstevného dvora traktor a stratia sa aj dvaja chlapci, ktorí mali ísť na nočnú podstriežku na diviaka. Lenže to nie je ešte všetko... Autor: Ján Beňo
Deti sa zase smiali. Súdružka učiteľka však povedala, že sa má Radkoprihlásiť, a nie hovoriť, kedy sa mu zachce. Tak si Radko sadol a začal sa hlásiť... Autor: Valja Stýblová
