Kniha Vábne diaľky je nádherným dokladom veľkosti ľudského ducha,ktorý i pri všetkých prekážkach,často temer neprekonateľných,preniká do odľahlých neprebádaných končín,aby rozšíril hranice poznania. Autor: A.Th.Middendorff
Kniha Vábne diaľky je nádherným dokladom veľkosti ľudského ducha,ktorý i pri všetkých prekážkach,často temer neprekonateľných,preniká do odľahlých neprebádaných končín,aby rozšíril hranice poznania. Autor: A.Th.Middendorff
Na Park Avenue husto padal sneh vo veľkých vlhkých vločkách, takže huk z ulice prenikal cez stiahnuté záclony len tlemene, ako z diaľky. Autor: Louis Bromfield
Na Park Avenue husto padal sneh vo veľkých vlhkých vločkách, takže huk z ulice prenikal cez stiahnuté záclony len tlemene, ako z diaľky. Autor: Louis Bromfield
David došiel do Coetminais na druhé popoludnie po tom, čo pristál v Cherbourgu a doviezol sa vlastným autom do Avranches, kde z utorka na stredu prenocoval. Poskytlo mu to príležitosť na príjemnú potulku; pohľad z diaľky na snovo okázalý vrchol Mont St. Michel..... Autor: John Fowles
David došiel do Coetminais na druhé popoludnie po tom, čo pristál v Cherbourgu a doviezol sa vlastným autom do Avranches, kde z utorka na stredu prenocoval. Poskytlo mu to príležitosť na príjemnú potulku; pohľad z diaľky na snovo okázalý vrchol Mont St. Michel..... Autor: John Fowles
Ženy už z diaľky vycítia mužskú priemernosť. Rovnako vycítia aj nadanie. Doteraz bola Anastasija presvedčená, že aj ona je obdarená touto zvláštnou schopnosťou, ktorá ju vyzdvihovala nad mužský svet a dávala jej právo zaujímať voči jeho predstaviteľom keď aj nie... Autor: Pavlo Zahrebeľnyj
Ženy už z diaľky vycítia mužskú priemernosť. Rovnako vycítia aj nadanie. Doteraz bola Anastasija presvedčená, že aj ona je obdarená touto zvláštnou schopnosťou, ktorá ju vyzdvihovala nad mužský svet a dávala jej právo zaujímať voči jeho predstaviteľom keď aj nie... Autor: Pavlo Zahrebeľnyj
Na široko, ďaleko, pod rannou oblohou, polia a polia, brunátne úhory, zelenasté lány mladistvej siatiny, mäkkoty nasiaknuté včerajším dažďom. Ich nesčíselné brázdy sbehávaly sa do diaľky a splývaly v množstvo hrúd ako by v rozkaderené, hlinisté jazero. Autor: Alois Jirásek
Na široko, ďaleko, pod rannou oblohou, polia a polia, brunátne úhory, zelenasté lány mladistvej siatiny, mäkkoty nasiaknuté včerajším dažďom. Ich nesčíselné brázdy sbehávaly sa do diaľky a splývaly v množstvo hrúd ako by v rozkaderené, hlinisté jazero. Autor: Alois Jirásek
Ráno bolo veterné. Profesor stál na Univerzitnom námestí, jednou rukou si pridržal klobúk, v druhej držal aktovku. V okuliaroch sa mu odrážalo slnko a v strede šošoviek sa mu z diaľky premietal jeho asistent, ktorý sa k nemu približoval rýchlymi krokmi. Profesor mal zlú predtuchu... Autor: Giuseppe Pontiggia
Ráno bolo veterné. Profesor stál na Univerzitnom námestí, jednou rukou si pridržal klobúk, v druhej držal aktovku. V okuliaroch sa mu odrážalo slnko a v strede šošoviek sa mu z diaľky premietal jeho asistent, ktorý sa k nemu približoval rýchlymi krokmi. Profesor mal zlú predtuchu... Autor: Giuseppe Pontiggia
Dvadsiateho šiesteho decembra, na druhý sviatok vianočný, trielil tučný čierny baran po snehu pori ceste, čo vedie do Bergstadtu. Bolo okolo poludnia a veľmi teplo. Baran uháňal, čo mu sily stačili, k neďalekému lesu. Bol taký tučný, že z diaľky vyzeral ako tmavá guľa... Autor: Johannes Mario Simmel
Dvadsiateho šiesteho decembra, na druhý sviatok vianočný, trielil tučný čierny baran po snehu pori ceste, čo vedie do Bergstadtu. Bolo okolo poludnia a veľmi teplo. Baran uháňal, čo mu sily stačili, k neďalekému lesu. Bol taký tučný, že z diaľky vyzeral ako tmavá guľa... Autor: Johannes Mario Simmel
Hrmiace stádo sa napokon stratilo z dohľadu. Burácanie sa zmenilo v hrmenie, hrmenie v dupot, až i ten konečne utíchol. Pilchuck vstal, vystrel sa v celej svojej výške a pozeral cez rieku do sivej hmly a do purpurovej diaľky, ktorá pohltila bizóny. Vyzeral ako človek, ktorý prežil čosi strašné... Autor: Zane Grey
Hrmiace stádo sa napokon stratilo z dohľadu. Burácanie sa zmenilo v hrmenie, hrmenie v dupot, až i ten konečne utíchol. Pilchuck vstal, vystrel sa v celej svojej výške a pozeral cez rieku do sivej hmly a do purpurovej diaľky, ktorá pohltila bizóny. Vyzeral ako človek, ktorý prežil čosi strašné... Autor: Zane Grey