Autor v románe Pole neorané zobrazil uvedomovanie kysuckého proletariátu. Hlavný hrdina Pavel Huščava odchádza pracovať do vítkovických železiarní v Ostrave, kde sa pod vplyvom komunistov triedne uvedomí. Osudy ďalších členov jeho rodiny dopĺňajú celkový obraz danej doby: starý Huščava sa živelne búri proti exekúcii, no strach z trestu ho privedie k samovražde. Pavlov mladší brat Ondrej sa vráti z učenia u drotára dokaličený. Autor sleduje aj osud ďalšej postavy - Zuzy Cudrákovej. Muž Marek odišiel za p ...
Autor v románe Pole neorané zobrazil uvedomovanie kysuckého proletariátu. Hlavný hrdina Pavel Huščava odchádza pracovať do vítkovických železiarní v Ostrave, kde sa pod vplyvom komunistov triedne uvedomí. Osudy ďalších členov jeho rodiny dopĺňajú celkový obraz danej doby: starý Huščava sa živelne búri proti exekúcii, no strach z trestu ho privedie k samovražde. Pavlov mladší brat Ondrej sa vráti z učenia u drotára dokaličený. Autor sleduje aj osud ďalšej postavy - Zuzy Cudrákovej. Muž Marek odišiel za p .
13. zväzok edície - úvodnú štúdiu napísal Břetislav Truhlář. Kniha Peter Jilemnický I obsahuje romány a poviedky: Víťazný pád, Zuniaci krok, Návrat, Prievan, Tma, Sklári, Pole neorané.
-Martin Kukučín: Neprebudený -Svetozár Hurban-Vajanský: Obnôcka -Anton Bielek: Z dôb utrpenia -Terézia Vansová: Danko a Janko (úryvok) -Timrava: Ondro Hľonzo -Jozef Gregor-Tajovský: -Apoliena -Vypadli z hniezda -Nevinné ruky -Peter Jilemnický: Pole neorané (úryvok)
V dvaačtyřicátém byla neobyčejně tuhá zima.Protáhla se až do konce března a obleva v prvním dubnovém týdnu byla tak prudká,že pole i svahy planického katastru zakrátko zhnědly a za vsí se v potoce divoce řítila kalná voda.Dubna kvapem ubývalo a pole osychala a obeschla tak,že na ně mohli vyjet oráči s koňmi a kravami. Autor: Rudolf Jašík
V dvaačtyřicátém byla neobyčejně tuhá zima.Protáhla se až do konce března a obleva v prvním dubnovém týdnu byla tak prudká,že pole i svahy planického katastru zakrátko zhnědly a za vsí se v potoce divoce řítila kalná voda.Dubna kvapem ubývalo a pole osychala a obeschla tak,že na ně mohli vyjet oráči s koňmi a kravami. Autor: Rudolf Jašík
Děště nenastaly. Pole byla vyprahlá. Kmen trpěl hlady. Všichni vědeli: božstvo se hněvá. Jeden z nich se pohřešil. Ale kdo?... Autor: Wolfgang Wehner
Keď Nenada Bajkića vedú k vyšetrujúcemu sudcovi, vždy musí prejsť celú cestu z väzenia do kancelárie vyšetrujúceho sudcu pešo s putami na rukách... Autor: Branimir Ćosić
Keď Nenada Bajkića vedú k vyšetrujúcemu sudcovi, vždy musí prejsť celú cestu z väzenia do kancelárie vyšetrujúceho sudcu pešo s putami na rukách... Autor: Branimir Ćosić
Údolie bolo bez zelene.Ani vŕšok sa nezelenel.Ani pole.Ani les.Toho leta sa už nerozzelenali.Iba jar,okolo Kvetnej nedele,pokryl stráne zelenkastý povlak,tenký ako hodvábna šatka. Autor: Zaharia Stancu
Údolie bolo bez zelene.Ani vŕšok sa nezelenel.Ani pole.Ani les.Toho leta sa už nerozzelenali.Iba jar,okolo Kvetnej nedele,pokryl stráne zelenkastý povlak,tenký ako hodvábna šatka. Autor: Zaharia Stancu
Záhradník bol zlodej. To ho najviac znepokojovalo. Procesy ho už natoľko neznepokojovali. Čudné, že sa kedysi tak veľmi bál procesov, teraz sa ich už nebál. Jednoducho išiel na súd a svedčil, keď ho o to požiadali, a potom sa vrátil do záhrady... Autor: Joseph Wambaugh
Záhradník bol zlodej. To ho najviac znepokojovalo. Procesy ho už natoľko neznepokojovali. Čudné, že sa kedysi tak veľmi bál procesov, teraz sa ich už nebál. Jednoducho išiel na súd a svedčil, keď ho o to požiadali, a potom sa vrátil do záhrady... Autor: Joseph Wambaugh
Smaragdově zelená rýžová pole, barevná taxi, doutnající sopky, okatí nártouni, huňatí vodní buvoli a především usměvaví lidé, na Filipínách najdete mnohem víc!
Pusté je už pole, Nitrianskej stolice. Vŕškom opadúvajú ich ozdoby, koruny zelených stromov, i ako suchotník, keď mu svieca života dohára, obledli, ožltli a pobozkané svojím falošným priateľom, tichým vetrom, čo ich celé leto vábil, o svojej láske im do ucha šeptal... Autor: Ján Kalinčiak
Pusté je už pole, Nitrianskej stolice. Vŕškom opadúvajú ich ozdoby, koruny zelených stromov, i ako suchotník, keď mu svieca života dohára, obledli, ožltli a pobozkané svojím falošným priateľom, tichým vetrom, čo ich celé leto vábil, o svojej láske im do ucha šeptal... Autor: Ján Kalinčiak