Ráno, len čo zaspieva kohút, naša ulica sahneď zobudí. Aj vtáci sa začnú ozývať: vrabce, pinky, pinky, straky alebo lastovičky. More utešených vtákov, malých, stredných alebo veľkých. O chvíľu sa rozbľačia ovce, bľačia nahlas a veľmi žalostne, každý vie, že sú hladné a že chcú... Autor: Ján Pohronský
Serioga mal šesť rokov, mne šlo na dvanásty. Otec i matka pracovali v kolchoze. Bývali sme v horskej dedinke na brehu jazera, na tichej severnej strane. Dedinka bola malá, so siedmimi domami. Les sa začínal hneď za našou kôlňou: tmavý, hustý, pošmúrny... Autor: Oleg Alexejev
Ak sa voláš Krpančík a kamaráti ťa volajú Krpáň, to sa ešte dá vydržať. Tým skôr, že Krpáňom ťa nevolajú zo zlomyseľnosti, proste máš nepodarené meno. Aj najlepšieho človeka na svete s takým menom by volali Krpáňom... Autor: Jurij Jakovlev
Horlivo som prisvedčil. Dodal som, že Veľká Morava by sa naozaj mala dostať aj do povedomia mládeže. Pútavá kniha mohla by splniť také poslanie najlepšie... Autor: Ľudo Zúbek
Začal sa deň. Deň, ktorý sa podobal na mnoho iných dní. Bol jasný a slnečný, šumel všakovakými zvukmi. Bol prašný, ako každý mestský deň, a bol aj trocha nutný, najmä ak je človek sám... Autor: Olivera Nikolovová
Môj brat, a povedal to ešte v zime. Dávno predtým, ako sme naposledy stáli na školskom na školskom dvore. Riaditeľko rečnil, že sa navždy lúčime s touto útulnou školou... Autor: Ján Beňo
Pionierský tábor Slnečný úsvit topil sa v záplave jasu. I keď sa slnko už pomaly skláňalo nad blízky vrch, teplomer sa držal v tieni stále na dvadsaťpäťke. Hora navôkol šumela a na konároch stromov odpočívali zmorené vtáky... Autor: Ján Štiavnický
1. deň po pristátí: Zunovalo sa mi vypisovať také dlhé čísla. Planéta je vcelku podmanivá, no farebne trochu jednotvárna. Chýba mi najmä blenfuxová a moja úpadvrčia farba... Autor: Ján Fekete
Vo veľkej posluchárni moskovskej vysokej stranickej školy, ktorá sa vtedy nazývala Sverdlovovou univerzitou, sedeli 11. júla roku 1919 muži v starých uniformách a v obnosených topánkach... Autor: Hans Bentzien
Villervalle a Nisse bývali až v prístavnej štvrti Na Slanisku, ale z električky vyskočili už Východnej stanici. Za tie tri týždne, čo boli spolužiakmi, zvykli si vystupovať o niekoľko zastávak skôr, aby si mohli rozprávať o svojich tajomstvách, nerušení hlúpymi dospelými poslucháčmi. Ba v prvé dni chodili vôbec pešo, no rodičia sa na ich neskorý príchod domov tak nahnevali, že teraz rodičia sa na ich neskorý príchod domov tak nahnevali, že teraz sa chlapci aspoň na pol cesty vždy odviezli električkou... .
Ke´d sa staroveký vládca Kroisos chystal na ťaženie proti Peržanom, dal si vyveštiť osud. Proroctvo znelo: - Ak prekročíš rieku Halis, zničíš veľkú ríšu. Kroisovi nebolo viac treba. Zaútočil na Peržanov... Autor: Ladislav Švihran
Volám sa Ewald Mittermeister a na začiatku tohto príbehu som mal trinásť rokov a jeden týždeň. Na konci príbehu budem mať trinásť rokov a sedem týždňov. Ak som dobre pochopil nášho učiteľa nemčiny, práve som začal písať takzvanú... Autor: Christine Nőstlingerová
Do veľkých oblokov V. a triedy sa smialo marcové slnko a odvádzalo pozornosť chlapcov z dvoch zadných lavíc. Najmä minuty zacengá a prvé vybehne z triedy, a teda vedel, že o štyri. Pošepol to dosť hlasno Vladovi Oravcovi po svojej pravej ruke Ľuda Stojku, ktorý sedel pred ním. Počerný obrátil k nemu tvár a nástojčivo zasyčal: pst! Igor teda spozornel a pozrel na učiteľa, ktorý stál pred tabuľou a čosi hovoril. Začiatok učiteľovej reči mu, ale počul koniec vety, skôr, skôr ako do V. a triedy vbehol chrip .
